Menu
Obec Háj
ObecHáj

História

Z doterajších poznatkov o osídlení Turčianskej kotliny môžeme usudzovať, že bola osídlená už v neskorej dobe kamennej – eneolite (2400 – 1950 pred Kristom). Územie Turca obýval ľud tzv. kanelovanej keramiky, ktorý si budoval svoje sídliská na vyvýšených terasách Malej a Veľkej Fatry. Ľud tejto kultúry sa už zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ale aj lovom zveri, o čom svedčia nálezy v jaskyni Mažarná a osídlenie malých jaskýň v Gaderskej doline.

V Turci je výraznejšie zastúpená doba bronzová (1300 – 700 pred Kristom), keď tento región obýval ľud lužickej kultúry, ktorý svojich mŕtvych spaľoval a pochovával na rozsiahlych popolnicových poliach. V Háji na Tlstej hore bolo v mladšej i neskorej dobe bronzovej pohrebisko, na ktorom bolo odkrytých 86 žiarových hrobov. V blízkej Hornej Štubne bol objavený poklad pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej.

história 1Územie Turca sa stalo domovom ľudu lužickej kultúry, ktorý tu sídlil i v dobe železnej, laténskej a rímskej (od roku 700 pred Kristom, do 2. storočia po Kristovi). Halštatská keramika z pohrebiska na Tlstej hore v Háji svedčí o tom, že tunajšie sídlisko z doby bronzovej dožívalo ešte aj v dobe halštatskej. I v dobe laténskej alebo rímskej bol priestor na Tlstej hore osídlený. Z tohto obdobia poznáme významné remeselnícke stredisko na opevnenom Hrádku pri Rakši.

Príchod Slovanov na naše územie bol významným medzníkom v dejinách Slovenska.história 2 Podľa výsledkov archeologického výskumu bola Turčianska kotlina vo veľkomoravskom období najosídlenejšou zo všetkých vysokopoložených kotlín Slovenska, čo nám dokazuje veľký počet kniežacích mohýl z 9. storočia (Blatnica, Malý Čepčín).

V listinnom materiáli sa južne od Rakše a Nedozora nachádzala stará osada Háj. V rokoch 1256 a 1264 panovník Belo IV. vydelil z nej 40 jutár zeme pre svätomichalskú faru. V tomto období Háj spolu s územím na hornom toku Žarnovice patril ešte do majetku panovníka. V roku 1281 kráľ Ladislav IV. daroval územie Hája dedičným právom Petrovi Hájskemu, synovi Mikuláša, za verné služby. Petra do držby majetku voviedol turčiansky prepošt, ktorý vyznačil chotárne hranice – začínali na východe medzi vysokými horami pri prameni potoka Bystrica (dnes Dolinka), odtiaľ tiahli až k miestu nazývanému Temný kút a okolo akejsi Hrušky k chotáru Nedozora, ďalej cez starú cestu a úvoz ku krajinskej ceste, ktorá sa nachádzala od kostola sv. Michala „na dohodenie kameňom“. Ďalej hranica viedla k potoku Žarnovica a po ňom južne až k horúcim prameňom Teplice, potom popri Žarnovici k chotáru Kozmasovej Vsi a popri ňom až k prameňu Bystrice. Slovenské názvy chotára Háj, aj keď sú vyznačené maďarskou ortografiou, nás presviedčajú o tom, že už v tomto období a pred ním bývalo tu výlučne slovenské obyvateľstvo.

Háj zostal pravdepodobne v majetku Petra až do 30. rokov XIV. storočia, kedy zomrel bez dedičov a obec po odchode magistra Donča Balašu zo Zvolenského komitátu znova sa stala majetkom kráľovstva. Panovník Karol Róbert Háj aj s osadou Polun (dnes Čremošné), ktorá vznikla na hájskom území, daroval Močkovi, synovi Lukáša.

V 30. až 40. rokoch XIV. storočia sa usadili na hornom Turci nemeckí hostia so súhlasom župana Donča, a to na kráľovskom majetku Kozmasovej Vsi na panstve Háj. Nemcami doosídlená Kozmasova Ves dostala v slovenskom prostredí pomenovanie Lehota a nemeckí osadníci ju nazvali Štubňou.

Pred rokom 1390 sa do kráľovského majetku Lehoty – Štubne za neznámych okolností dostali šľachtici z Hája, vnuci Močka. V roku 1437 týchto obyvateľov na žiadosť rodiny Hájskovcov oslobodil uhorský palatín Vavrinec z Héderváru od platenia mýta. V tomto období už celá Štubňa (okrem mýtnice a vyberania mýta) patrila šľachticom z Hája. Šľachtici z Hája mali v druhej polovici XIV. storočia viaceré spory o hranice svojich majetkov i na hornom toku rieky Turiec s hornomútnianskymi a čepčianskymi zemanmi. V roku 1358 panovník Ľudovít I. prostredníctvom krajinského sudcu a turčianskeho župana Mikuláša a Turčianskeho konventu zakázal Hájskovcom okupovať majetky na Hornej Mútnej. Tento fakt využili Kremničania na rozšírenie svojho územia v hornom Turci, kde sa nachádzali lesné komplexy. V roku 1402 sa už Kremnica sťažovala u panovníka, že turčianski šľachtici im pustošia lesy. V spore, ktorý sa vliekol od roku 1404 do roku 1406, z majetku rodiny Hájskovcov pripadla Horná Štubňa banskému mestu Kremnica.

Moc zemepánov z Hája – Močkovcov začala v druhej polovici XV. storočia upadať. Časti obce už v roku 1475 dostali sa do vlastníctva Martina z Dobré a Bartoša z Hartvikovíc. V roku 1484 si Anton Hájsky požičal od Michala Majténiho 150 hrivien v zlate, za čo mu sľúbil svoje čiastky majetkov v Háji, Dolnej Štubni a Čremošnom. Michal Majténi v roku 1489 zálohoval svoje časti v hájskom panstve svojej manželke Uršuli a jej bratovi Damiánovi Dóciovi za 800 zlatých. Barbora Hájska predala svoje diely z majetku Michalovi Majténimu a jej brat Ján svoju čiastku v roku 1489 kráľovnej Beatrici. V tomto istom roku kráľovná darovala časť bývalého majetku Jána v Háji, svojmu dvoranovi Markovi Valachovi z Piešťan a v roku 1490 biskupovi Urbanovi Dócimu a jeho bratom. Antonom (v roku 1489) a Jánom (v roku 1492) vymrela šľachtická rodina Hájskovcov, ktorá od roku 1340 držala panstvo Háj.

Po smrti Michala Majténiho (v roku 1504) daroval panovník Vladislav II. v roku 1505 hájske panstvo kremnickému komorskému grófovi Jánovi Turzovi z Betlanoviec. Po mnohých sporoch majiteľov panstva (ostatná časť rodiny Majténovská, Dóciovci, magistrát Kremnice) najmä medzi Turzovcami a Zalcerovcami zo Záblatia, Alexej Turzo v roku 1520 postúpil svoje práva na hájske panstvo Kremnici. Mesto pre početné protesty nebolo ihneď vovedené do držby. Aj po moháčskej bitke zostalo toto panstvo vo faktickej držbe Juraja Zalcera a druhá časť vo vlastníctve Dóciovcov zo Slovenskej Ľupče.

Po bitke pri Moháči nastala u nás feudálna anarchia a boj o uhorskú korunu. Ján Zápoľský daroval hájske panstvo Petrovi Petrovičovi z Kováru. V tomto období si na tento majetok uplatňovali dedičské nároky Ján a Michal Lipčejovci, ktorí patrili do rodiny Dóciovskej. O svoje práva sa hlásila tiež i Kremnica.

V roku 1533 nachádzame na tomto panstve aj Mikuláša Ostrošiča. Kremnica sa 31. augusta 1535 stala majiteľom hájskeho panstva a tým aj termálnych kúpeľov donáciou panovníka Ferdinanda I. Habsburského. Aj po tomto darovaní sa Kremnica musela pokonať s rodinami Dóciovskou a Lipčejovskou. Z archívnych materiálov poznáme prvého teplického hostinského pracujúceho pre Kremnicu, Lukáša Remeňa (1549 – 1552).

Rastúcu prosperitu kúpeľov si všimol i turčiansky župan František Révay. Vidina vysokých ziskov ho priviedla k postaveniu ďalšieho hostinca na druhom brehu potoka Žarnovica na pasienku, kde pásli dobytok Viešťania a Dolnoštubňania. Kremnica videla v hostinci konkurenciu. Kroky, ktoré podnikala nepomohli, ba ani písomná sťažnosť kráľovi Ferdinandovi I., pretože Révay z titulu funkcie župana a palatína si mohol dovoliť, čo ho napadlo. Nielenže neuposlúchol príkaz kráľa na zbúranie stavby, ale pristavil aj ďalšie poschodie. Stavba zostala neporušená a stojí dodnes (Šavol – Vyšehrad). Révayovci pokladali za vhodnejšie dohodnúť sa s Kremničanmi a tak 28. decembra 1568 sa stretli na Sklabinskom hrade a dohodli sa na ustálení chotára medzi Teplicami, Vieskou a Čremošným.

Roku 1580 sa Kremnica stala sama majiteľom hájskeho panstva. Koncom XVI. storočia postavila v Turčianskych Tepliciach prvý veľký dom z kameňa nazývaný „kamenica“. Rozkvet kúpeľov narušili búrlivé časy a vojny začiatkom XVII. storočia. V dôsledku toho sa v Turci začala prejavovať cholera, ktorá si vyžiadala asi 20 % obyvateľstva Hája. Mŕtvych pochovávali na Babe, kde boli dva cintoríny a ešte začiatkom XX. storočia sa tu nachádzali pozostatky železných krížov a kamenných tabúľ.

Do roku 1884 stála z Hájskeho kaštieľa len štvrtina. Bolo ho vidno z cesty do Turčianskych Teplíc. Pozemok, na ktorom stála budova hájskych pánov sa dostal do majetku Jána Chorváta (Špitálskeho), na ktorom postavil gazdovské humno pri katolíckom kostole. Je potrebné spomenúť, že v rokoch 1920 – 1930 sa na tomto pozemku našli pozostatky hájskych pivníc.

Najstaršie mená obyvateľov z Hája poznáme z portálneho súpisu z roku 1557. V obci sa nachádzalo 13 zdanených port a obývali ich Martin Pežek, Mikuláš Novykmeť, Juraj Lozeva, Vavrinec Diak, Jakub Keper, Matej Keper, Štefan Antoš, Štefan Halgaš, Michal Ižip, Andrej Zibolen, Matej Zavrzol, Vavrinec Stuchlík a Juraj Švec. Želiarov bolo 10 – Ján Uhler, Ján Úhor, Andrej Pešinka, Juraj Krizen, Ján Zenko, Juraj Keper,

Michal Stuchlý, Pavol Nemec, Juraj Zišný a Lukáš. Medzi chudobnými, ktorých majetok nedosahoval výšku šiestich zlatých, patrili Matej Hrdina, Martin Uhler, Ján Pšenko a Juraj Zajac. Opustená bola usadlosť Hieronyma Jaroša. V Háji v roku 1598 sa nachádzalo 20 sedliackych a 15 želiarskych domov. V roku 1715 sa tu nachádzalo 22 sedliackych usadlostí a v roku 1785 žilo 464 obyvateľov obce v 83 domoch. Kremnica v roku 1686 založila hájske panstvo Teodorovi Schmidegovi za 10 000 toliarov. V zálohe zostalo až do roku 1726, kedy ho mesto vymenilo.

Turčianska stolica na generálnej kongregácii 14. mája 1770 prebrala nariadenie Kráľovskej miestodržiteľskej rady o urbárskej regulácii v Háji. Urbársky prieskum sa uskutočnil 16. júla 1770. Pri súpise odpovedí na deväť otázok sa zúčastnil hájsky richtár Matej Hanko a spolu s prísažnými i niektorí starší obyvatelia obce – Juraj Halgaš, Matej Mračko, Matej Facuna, Ondrej Babušník, Matej Uram, Ján Kamien a Juraj Halgaš mladší.

história 3Podľa odpovedí obyvatelia Hája platili a robotovali podľa zvykového práva. Pôvodne platili od štvrtinovej sedliackej usadlosti činžu tri mariáše a na zelený štvrtok odovzdávali 7 vajec. Asi od roku 1752 dávali od štvrtinovej sedliackej usadlosti 2 a pol zlatého, namiesto odovzdávania sliepok celá obec dávala 3 zlaté, pre panského právnika 11 zlatých a komorskému lesníkovi (asi od roku 1754) odovzdávali 4 bratislavské merice ovsa, 7 centov sena a 2 štvorcové siahy dreva. Do Turčianskych Teplíc panskému krčmárovi 9 siah narúbaného dreva, do nemocnice 6 siah. Od páleničných kotlíkov najskôr dávali 25 grajciarov, neskôr 2 a pol zlatého. V chotári Hája sa nachádzajú štyri mosty, ktoré museli neustále opravovať, v prípade zničenia pri povodni znova postaviť. Povinní boli vlnu voziť do Nitrianskeho Pravna, bryndzu do Sučian a z píly história 4z Čremošného vozili dosky do Kremnice. Obyvatelia Hája pálili vápno, ktoré predávali v Kremnici. Tiež si mohli slobodne v hore odťať klát na dosky, ale museli z nich polovicu odovzdať panstvu. Vyrábali šindeľ, len šindliarovi za robotu platili.

Robotovali pre Kremnicu, a to od rána do desiatej hodiny dopoludnia so štvorzáprahom, každý deň v čase orania. Sedliacke usadlosti v obci neboli rovnaké, ich výmera sa pohybovala od 87 a 1/3 bratislavských meríc (17,5 ha) do 96 bratislavských meríc (19,2 ha).

V období pred urbárskou reguláciou držalo 62 sedliakov spolu 15 a 1/4 sedliackych usadlostí, želiarov s domom bolo 16 a podželiarov 7. V Háji sa nachádzalo 8 opustených usadlostí a 2 sedliacke usadlosti. Spolu užívali obecnú lúku na dva vozy sena.

Urbárske tabuľky obcí v Turci nám dokumentujú vzrast počtu urbárskych usadlostí, a tým zvýšenie štátnych daní. Po regulácii niektorých želiarov s domom, ktorí mali pozemok väčší ako osmina sedliackej usadlosti, alebo rovnaký, preradili medzi sedliakov. V Háji sa taktiež zvýšil počet sedliackych usadlostí (spolu aj s opustenými) zo 17 a 1/4 na 39 a 3/8, želiarov s domom bolo 7 (ostatných preradili medzi sedliakov) a 7 bolo podželiarov. Obyvatelia obce sa v XIX. storočí zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, tesárstvom, pálením vápna a dreveného uhlia. Zemepán – mesto Kremnica sa v druhej polovici XIX. storočia zbavovalo svojho majetku v obci. V roku 1892 predali obilný mlyn a v roku 1898 budovu bývalého mestského pivovaru.

Voľby prezidenta 2024

Voľby 2024

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 7 °C -1 °C
streda 20. 3. zamračené 10/0 °C
štvrtok 21. 3. mierny dážď 12/3 °C
piatok 22. 3. zamračené 11/5 °C

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
  • 12641. písomná zmienka
  • 468Obyvateľstvo
  • 509 m. nm.Nadmorská výška
  • Kostoly
  • Futbalové ihrisko
  • Materská škola