Obec Háj
ObecHáj

Geológia

Geologická stavba okolia Hája a priľahlej južnej časti Turčianskej kotliny.

Obec Háj (508 m n.m.) leží v južnej časti Turčianskej kotliny v tesnej blízkosti známeho kúpeľného mesta Turčianske Teplice na úpätí západných svahov Veľkej Fatry v Mošovskej pahorkatine. Turčianska kotlina patrí do systému západokarpatských vnútrohorských kotlín a vznikla ako priekopová prepadlina počas paleogénneho vrásnenia na podklade starších štruktúr. Je obklopená na severovýchode a severe Malou Fatrou, na východe Veľkou Fatrou, na juhozápade a západe pohorím Žiar, a na juhovýchode a juhu vulkanickými Kremnickými vrchmi.

Podobu kotliny vytvára rieka Turiec so svojimi prítokmi, tečúca z juhu na sever a v severnej časti kotliny rieka Váh, do ktorej sa Turiec vlieva. Horské masívy čiastočne chránia obec pred vetrom a vytvárajú mierne teplú klímu s priemernou ročnou teplotou 7,5 °C a dennými teplotami pohybujúcimi sa v rozmedzí od - 4,8 °C v zime do 18,9 °C v lete. Zrážok v priemere spadne 750 mm, väčšinou v lete, najmenej vo februári. Mrzne asi 110 dní v roku, snehová pokrývka býva priemerne 50-80 dní. Prevládajúce vetry sú severozápadné až severovýchodné. Rozloha katastrálneho územia je 1 002 ha v nadmorských výškach od 508 do 845 m. Samotná obec je v zvlnenom teréne v nadmorskej výške 508 až 515.

Prestúpená je sústavou pozdĺžnych a priečnych zlomov, pričom významnejšie pozdĺžne lomy delia kotlinu na pozdĺžne kryhy. Stredná časť kotliny predstavuje hrasť. Turčianska kotlina je vyplnená treťohornými a štvrtohornými sedimentmi. Prevládajú usadeniny vrchného oddielu treťohôr – neogénu a len v menšej miere lokálne usadeniny spodného oddielu treťohôr – paleogénu (Domanický 1982).

V horninovom zložení východného a juhovýchodného okraja Turčianskej kotliny dominujú plyocénne sladkovodné jazerné a riečne usadeniny typu štrkov, pieskov, žúl až slieňov, miestami s polohami vápencov so sladkovodnou faunou. Štrky a piesky majú dominujúci podiel karbonátových hornín. Iba menej, napr. pri Rakši, je aj prímes vulkanického materiálu

Zo starších treťohorných usadenín môžeme spomenúť úzky pruh eocéznych pieskovcov s vložkami karbonátových brekcií a zlepencov, ako aj numulitovú faunu južne od Blatnice.

Veľká Fatra je budovaná mohutnými súvrstviami karbonátov (dolomit a vápenec) patriacim k príkrovným sériám, ktoré morfologicky dominujú na celej kulise Veľkej Fatry. Za zmienku stojí ešte úzky pruh SV od Rakše tvorený kriedovými slienitými vápencami.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Hájsky hlásnik

Hájsky hlásnik

  • 12641. písomná zmienka
  • 476Obyvateľstvo
  • 509 m. nm.Nadmorská výška
  • Kostoly
  • Futbalové ihrisko
  • Materská škola