Obec Háj
ObecHáj

Geológia

Geologická stavba okolia Hája a priľahlej južnej časti Turčianskej kotliny.

Obec Háj (508 m n.m.) leží v južnej časti Turčianskej kotliny v tesnej blízkosti známeho kúpeľného mesta Turčianske Teplice na úpätí západných svahov Veľkej Fatry v Mošovskej pahorkatine. Turčianska kotlina patrí do systému západokarpatských vnútrohorských kotlín a vznikla ako priekopová prepadlina počas paleogénneho vrásnenia na podklade starších štruktúr. Je obklopená na severovýchode a severe Malou Fatrou, na východe Veľkou Fatrou, na juhozápade a západe pohorím Žiar, a na juhovýchode a juhu vulkanickými Kremnickými vrchmi.

Podobu kotliny vytvára rieka Turiec so svojimi prítokmi, tečúca z juhu na sever a v severnej časti kotliny rieka Váh, do ktorej sa Turiec vlieva. Horské masívy čiastočne chránia obec pred vetrom a vytvárajú mierne teplú klímu s priemernou ročnou teplotou 7,5 °C a dennými teplotami pohybujúcimi sa v rozmedzí od - 4,8 °C v zime do 18,9 °C v lete. Zrážok v priemere spadne 750 mm, väčšinou v lete, najmenej vo februári. Mrzne asi 110 dní v roku, snehová pokrývka býva priemerne 50-80 dní. Prevládajúce vetry sú severozápadné až severovýchodné. Rozloha katastrálneho územia je 1 002 ha v nadmorských výškach od 508 do 845 m. Samotná obec je v zvlnenom teréne v nadmorskej výške 508 až 515.

Prestúpená je sústavou pozdĺžnych a priečnych zlomov, pričom významnejšie pozdĺžne lomy delia kotlinu na pozdĺžne kryhy. Stredná časť kotliny predstavuje hrasť. Turčianska kotlina je vyplnená treťohornými a štvrtohornými sedimentmi. Prevládajú usadeniny vrchného oddielu treťohôr – neogénu a len v menšej miere lokálne usadeniny spodného oddielu treťohôr – paleogénu (Domanický 1982).

V horninovom zložení východného a juhovýchodného okraja Turčianskej kotliny dominujú plyocénne sladkovodné jazerné a riečne usadeniny typu štrkov, pieskov, žúl až slieňov, miestami s polohami vápencov so sladkovodnou faunou. Štrky a piesky majú dominujúci podiel karbonátových hornín. Iba menej, napr. pri Rakši, je aj prímes vulkanického materiálu

Zo starších treťohorných usadenín môžeme spomenúť úzky pruh eocéznych pieskovcov s vložkami karbonátových brekcií a zlepencov, ako aj numulitovú faunu južne od Blatnice.

Veľká Fatra je budovaná mohutnými súvrstviami karbonátov (dolomit a vápenec) patriacim k príkrovným sériám, ktoré morfologicky dominujú na celej kulise Veľkej Fatry. Za zmienku stojí ešte úzky pruh SV od Rakše tvorený kriedovými slienitými vápencami.

  • 12641. písomná zmienka
  • 476Obyvateľstvo
  • 509 m. nm.Nadmorská výška
  • Kostoly
  • Futbalové ihrisko
  • Materská škola