Dátum

  

  OBECNÝ   ÚRAD

Starosta

Zamestnanci úradu

Cenník spr. poplatkov

Tlačivá

Úradné dokumenty

Verejné obstarávanie

Výberové konania

Obecná knižnica

Hájsky hlásnik

Objednávky

Zmluvy

Faktúry
Územný plán obce
PHSR
Ochrana osobných údajov
Komunálne voľby
 

SAMOSPRÁVA

Obecné zastupiteľstvo
Plán zastupiteľstva
Komisie OZ
Hlavný kontrolór
Uznesenia a zápisnice OZ
VZN, smernice
Rozpočty a záverečné účty obce
 

O OBCI

Mikroregión
Udalosti v obci
Zvyky a tradície
Symboly obce
Školstvo
História
Kultúrne pamiatky
Geografické údaje
Demografické údaje
 
NA STIAHNUTIE

Časopis 2018

Hájsky hlásnik 1-2.


 
Linky

 

Návštevnosť

počet prístupov na stránku od 12.3.2009

                                    

ÚVOD

O OBCI OBECNÝ ÚRAD SAMOSPRÁVA ÚRADNÁ TABUĽA FOTOGALÉRIA KONTAKTY

GEOGRAFICKÉ ÚDAJE O OBCI HÁJ

 

Geológia  /  Rastlinstvo   /  Živočíšstvo

 

Turčianska kotlina, ktorej súčasťou je obec Háj patrí do systému západokarpatských vnútrohorských kotlín a vznikla ako prekopová prepadlina počas paleogénneho vrásnenia na podklade starších štruktúr. Je obklopená na severovýchode a severe Malou Fatrou, na východe Veľkou Fatrou, na juhozápade a západe pohorím Žiar, a na juhovýchode a juhu vulkanickými Kremnickými vrchmi.

Prestúpená je sústavou pozdĺžnych a priečnych zlomov, pričom významnejšie pozdĺžne lomy delia kotlinu na pozdĺžne kryhy. Stredná časť kotliny predstavuje hrasť. Turčianska kotlina je vyplnená treťohornými a štvrtohornými sedimentami. Prevládajú usadeniny vrchného oddielu treťohôr – neogénu a len v menšej miere lokálne usadeniny spodného oddielu treťohôr – paleogénu.

V horninovom zložení východného a juhovýchodného okraja Turčianskej kotliny dominujú plyocénne sladkovodné jazerné a riečne usadeniny typu štrkov, pieskov, žúl až slieňov, miestami s polohami vápencov so sladkovodnou faunou. Štrky a piesky majú dominujúci podiel karbonátových hornín. Iba menej, napríklad v susednej obci Rakša je aj prímes vulkanického materiálu.

Zo starších treťohorných usadenín môžeme spomenúť úzky pruh eocéznych pieskovcov s vložkami karbonátových brekcií a zlepencov, ako aj numulitovú faunu od Blatnice.

Veľká Fatra je budovaná mohutnými súvrstvami karbonátov (dolomit a vápenec) patriacim k príkrovným sériám, ktoré norfologicky dominujú na celej kulise Veľkej Fatry. Za zmienku stojí ešte úzky pruh severovýchodne od Rakše tvorený kriedovými slienitými vápencami.

Podobu kotliny vytvára rieka Turiec so svojimi prítokmi, tečúca z juhu na sever a v severnej časti kotliny rieka Váh, do ktorej sa Turiec vlieva.

Horské masívy čiastočne chránia obec pred vetrom a vytvárajú  mierne teplú klímu s priemernou ročnou teplotou +7,5 C a dennými teplotami pohybujúcimi sa v rozmedzí od -4,8 C v zime do + 18,9 C v lete. V priemere spadne 750 mm zrážok, väčšinou v lete, najmenej vo februári. Mrzne asi 110 dní v roku, snehová pokrývka býva priemerne 50-80 dní. Prevládajúce vetry sú severozápadné až severovýchodné.

GEOLÓGIA

Geologická stavba okolia Hája a priľahlej južnej časti Turčianskej kotliny.

Obec Háj (508 m n.m.) leží v južnej časti Turčianskej kotliny v tesnej blízkosti známeho kúpeľného mesta Turčianske Teplice na úpätí západných svahov Veľkej Fatry v Mošovskej pahorkatine. Turčianska kotlina patrí do systému západokarpatských vnútrohorských kotlín a vznikla ako priekopová prepadlina počas paleogénneho vrásnenia na podklade starších štruktúr. Je obklopená na severovýchode a severe Malou Fatrou, na východe Veľkou Fatrou, na juhozápade a západe pohorím Žiar, a na juhovýchode a juhu vulkanickými Kremnickými vrchmi.

Podobu kotliny vytvára rieka Turiec so svojimi prítokmi, tečúca z juhu na sever a v severnej časti kotliny rieka Váh, do ktorej sa Turiec vlieva. Horské masívy čiastočne chránia obec pred vetrom a vytvárajú mierne teplú klímu s priemernou ročnou teplotou 7,5 °C a dennými teplotami pohybujúcimi sa v rozmedzí od - 4,8 °C v zime do 18,9 °C v lete. Zrážok v priemere spadne 750 mm, väčšinou v lete, najmenej vo februári. Mrzne asi 110 dní v roku, snehová pokrývka býva priemerne 50-80 dní. Prevládajúce vetry sú severozápadné až severovýchodné. Rozloha katastrálneho územia je 1 002 ha v nadmorských výškach od 508 do 845 m. Samotná obec je v zvlnenom teréne v nadmorskej výške 508 až 515.

Prestúpená je sústavou pozdĺžnych a priečnych zlomov, pričom významnejšie pozdĺžne lomy delia kotlinu na pozdĺžne kryhy. Stredná časť kotliny predstavuje hrasť. Turčianska kotlina je vyplnená treťohornými a štvrtohornými sedimentmi. Prevládajú usadeniny vrchného oddielu treťohôr – neogénu a len v menšej miere lokálne usadeniny spodného oddielu treťohôr – paleogénu (Domanický 1982).

V horninovom zložení východného a juhovýchodného okraja Turčianskej kotliny dominujú plyocénne sladkovodné jazerné a riečne usadeniny typu štrkov, pieskov, žúl až slieňov, miestami s polohami vápencov so sladkovodnou faunou. Štrky a piesky majú dominujúci podiel karbonátových hornín. Iba menej, napr. pri Rakši, je aj prímes vulkanického materiálu

Zo starších treťohorných usadenín môžeme spomenúť úzky pruh eocéznych pieskovcov s vložkami karbonátových brekcií a zlepencov, ako aj numulitovú faunu južne od Blatnice.

Veľká Fatra je budovaná mohutnými súvrstviami karbonátov (dolomit a vápenec) patriacim k príkrovným sériám, ktoré morfologicky dominujú na celej kulise Veľkej Fatry. Za zmienku stojí ešte úzky pruh SV od Rakše tvorený kriedovými slienitými vápencami.

RASTLINSTVO  ( hore )

Pestrý geologický podklad, najmä prítomnosť vápencov a dolomitov, podmienili mnohotvárne a rozmanité rastlinstvo, ktoré patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Najväčšia časť katastrálneho územia Hája leží v Turčianskej kotline, ktorá patrí k medzihorským kotlinám vnútorných Západných Karpát. Z vegetačného hľadiska je významná tým, že v poľadovom období prenikli cez ňu viaceré teplomilné druhy z dolín Nitry a Hrona až po úpätie Veľkej Fatry.

Z východnej strany nad obcou dominuje pohorie Veľkej Fatry, ktoré pre svoje mimoriadne prírodovedné hodnoty bolo v roku 2002 vyhlásené za národný park.

Najvýraznejšou krajinotvornou zložkou sú lesy tvorené najmä smrekom, bukom, jedľou, borovicou a javorom. Známy je tu najbohatší výskyt tisu obyčajného v strednej Európe. Svoj domov tu má niekoľko veľmi vzácnych endemických druhov rastlín (vyskytujú sa iba na určitom obyčajne menšom území a nikde inde na svete).

Z nich uvedieme napríklad: mak tatranský veľkofatranský, jarabina pekárovská, cyklámen fatranský a ďalšie.

Skalné steny a previsy sú domovom reliktných zvyškov spoločenstiev rastlín, ktoré sa tu zachovali z rôznych období postglaciálneho vývoja. Extrémne polohy skalných hrebeňov, brál a veží osídľujú porasty reliktnej borovice lesnej. Pôvodná lesná pokrývka Turčianskej kotliny bola už od stredoveku odlesňovaná a postupne premenená na polia, lúky a pasienky.

Negatívne zásahy ľudskej činnosti v minulom storočí výrazne prispeli k zániku mokradí. Následkom veľkoplošného odvodnenia zaniklo v polovici 70-tych rokov hájske rašelinisko, ktoré rozlohou 22,7 ha patrilo k najväčším v Turčianskej kotline.

Nachádzalo sa na aluviálnej nive pravostranného prítoku Somolického potoka a siahalo až ku štátnej ceste pri Turčianskom Michale.

Unikátne spoločenstvo tu vytvára šašina hrdzavá, ktorá patrí dnes ku kriticky ohrozeným druhom zaradeným v Červenej knihe.

Reliktný výskyt tu mali viaceré ohrozené druhy slatín prvosienka pomúčená, rosička okrúhlolistá, tučnica obyčajná, vachta trojlistá a viaceré druhy ostríc ako škripinec dvojbliznový a ďalšie. Ku skutočnej ozdobe hájskej prírody patria dnes zachované zvyšky teplomilnej vegetácie na travertínových vyvýšeninách a náplavových terasách. Sekundárne travinobylinné xerotermné porasty rozžiaria krásou kvitnúceho ľanu žltého, ľanu tenkolistého, čistca priameho, jagavky vetvistej, čiernohlávky veľkokvetej, hlaváča žltkastého, nevädzky porýnskej, veronikovca klasnatého a ďalšími druhmi. 

Na izolovanej fosílnej travertínovej vyvýšenine rastie vzácny hadomor purpurový, ktorý má tu poslednú lokalitu v Turčianskej kotline. Na okraji borovicových porastov a vápencových skál rastie klinček včasný pravý, poniklec slovenský, guľôčka srdcovitolistá, guľôčka bodkovaná, ostrica nízka a iné. Viaceré doklady o niekdajšom rastlinstve hájskeho okolia zostávajú cenným dokumentom k poznaniu vývoja prírody regiónu Turca.

ŽIVOČÍŠSTVO  ( hore )

Bezstavovce

Bezstavovce predstavujú najpočetnejšiu skupinu živých organizmov, keď ich počet na Zemi sa odhaduje na 15 až 20 miliónov druhov. Ich biologický a hospodársky význam je obrovský. Napriek tomu väčšina existujúcich druhov je pre človeka neznáma. Inak je chápaná existencia veľkého stavovca ako je napr. ryba, vták, medveď, jeleň či vlk ako nejaké drobné mikroskopické prvoky alebo o niečo väčšie červy, mäkkýše alebo hmyz.

Ešte tak istý záujem vzbudí vo vode žijúci rak ale ďalšie skupiny unikajú všeobecnému záujmu. Preto sa ťažko vyberá vzorka najzaujímavejších zástupcov, ktoré obývajú katastrálne územie Hája. 

Veľmi početnou a rozšírenou skupinou sú tu mäkkýše. Iste sme si už všimli prítomnosť známeho škodcu zeleniny slimáka škvrnitého alebo slízovca hrdzavého a slizniaka veľkého. 

V listnatom lese nájdeme západokarpatského endemita modrého – slizniaka karpatského a pri ňom nášho najväčšieho zástupcu slimáka záhradného, ktorého zber vo voľnej prírode je už zakázaný. 

Z veľkej skupiny pavúkovcov najčastejšie sú pavúky kosce a roztoče. Z pavúkov domácností sa najskôr stretneme s pavúkom domovým a trasavkou kosovitou. Z koscov na stenách budov nájdeme kosca domového a kosca rožkatého. Z roztočov medzi najobávanejšie živočíchy patrí kliešť obyčajný. Vo vodnom prostredí potoku pri dedine z kôrovcov je častý krivák obyčajný, ktorý je aj indikátorom kvality vody, lebo žije len v najčistejších z nej a je tiež významnou zložkou potravy ďalších vodných živočíchov. Na sledovanom území Hája žije niekoľko tisíc druhov hmyzu. Na vodných biotopoch sú časté najmä efeméry a vážky. Z vážok najväčší je pásikovec. Prevažne lúčne biotopy ale i kroviny obývajú rôzne druhy rovnokrídlovcov a najnápadnejšia z nich hlasno spievajúca je kobylka zelená, kobylka spevavá. Na lesných lúkach je nápaditý červenokrídly koník vŕzgavý. Z bzdôch je pod lipami hojná cifruša bezkrídla. Z chrobákov treba uviesť zákonom chráneného fuzáča alpského. Za súmraku na okraji lesa lietajú svetielkujúce svietivky svätojánske a dnes už vzácna majka fialová, ktorá sa vyskytuje len tam, kde je ešte dostatok mravcov, u ktorých prebieha jej vývoj. Najpočetnejšou skupinou hmyzu sú u nás blanokrídlovce: mravce, včely a osy, ktoré sú veľmi užitočné pri ničení iného hmyzu. Zaujímavé sú tiež motýle. Najmä denné motýle svojimi pestrými farbami neujdú našej pozornosti. Najskôr uvidíme lietať niektoré druhy dúhovcov, bielopásovcov a babôčok. V poslednom období čoraz častejšie môžeme vidieť vidlochvosta ovocného a feniklového. Najvzácnejší je jasoň červenooký, prísne chránený ako treťohorný relikt. Z nočných motýľov si všimneme na kvetoch lišaja marinkového a veľkého lišaja pupencového. Inou veľkou početnou skupinou hmyzu sú dvojkrídlovce: komáre a mu-chy. Človek si z dvojkrídlovcov najskôr všimne zástupcov nepríjemnej skupiny trápičov, ako sú muškovité, komárovité a ovadovité. K trápičom patria aj niektoré blchy, najmä blcha ľudská, blcha psia a blcha mačacia. Ostatné druhy bĺch dávajú prednosť iným teplokrvným živočíchom.

 

Stavovce

Intravilán obce Háj a najmä jej najbližšie, ale aj široké okolie, tvorí vhodné životné prostredie pre mnohé druhy stavovcov. Z rýb v Somolickom potoku a v potoku Dolinka, ktorý preteká Nedozorskou dolinou, žije pstruh dúhový, pstruh potočný, ovsienka striebristá, hrúz škvrnitý, slíž severný, pĺž severný, hlaváč bieloplutvý a hlaváč pásoplutvý.

Obojživelníky zastupujú druhy salamandra škvrnitá, ktorá sa najčastejšie vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch. Z ďalších chvostnatých obojživelníkov sú v dolinách blízkej Nedozorskej doline mlok horský, mlok karpatský, ktorého výskyt je obmedzený len na Karpaty. Zo žiab sa tu vyskytuje kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, rosnička zelená a skokan hnedý.

 

Plazy

V okolí Hája a v samotnom intraviláne sú zastúpené druhmi jašterica krátkohlavá, jašterica živorodá, z beznohých jašterov sa na lúkach a pri lesoch vyskytuje slepúch lámavý, ktorý tak ako jašterica dokáže v nebezpečenstve odvrhnúť chvost a tak uniknúť nepriateľovi. V okolí tečúcich vôd sa vyskytuje užovka obojková, ktorá často svoje vajíčka znáša do kompostov v záhradách. Na suchých a teplých lúčkach sa jaštericami živí užovka hladká, ktorá je indikátorom relatívnej nenarušenosti životného prostredia. Podobne ako jašterica živorodá vystupuje do vysokých polôh Veľkej Fatry náš jediný jedovatý had vretenica severná. Napriek neveľkým sympatiám ľudí k obojživelníkom a plazom sú všetky zaradené medzi chránené živočíchy. Medzi najobľúbenejšie stavovce patria vtáky. Aj v Háji a jeho okolí sa vyskytuje veľké množstvo druhov oživujúcich svojím spevom alebo farebnosťou túto časť Turca. Priamo v intraviláne sa po celý rok môžme stretnúť s drozdom čiernym, hrdličkou záhradnou, vrabcom domovým a poľným, stehlíkom zeleným a pestrým, sýkorkou bielolícou, belasou, stehlíkom konopiarom, strakou čiernozobou. V dobe hniezdenia sa ku týmto druhom pridáva pinka lesná, drozd plavý, škorec lesklý, lastovička domová, belorítka domová, kanárik záhradný, trasochvost biely, slávik, červienka, muchárik sivý. V zimných mesiacoch k nim pribudnú havran poľný, strnádka žltá, hýľ lesný, stehlík čížavý, pinka severská. V predhorí Veľkej Fatry sa vyskytujú ďalšie typické lesné druhy vtákov ako sú kukučka, brhlík lesný, ďateľ veľký, sojka škriekavá, ďateľ čierny, žlna sivá, myšiak lesný, jastrab lesný, sova lesná, myšiarka ušatá a sýkorka čiernohlavá. V lesoch sa v hniezdnom období vyskytuje ešte penica čiernohlavá a kolibkárik čibčavý, sokol sťahovavý, orol skalný, tetrov hlucháň. Na poliach a lúkach sú typickými druhmi bocian biely, zriedkavá jarabica poľná, škovránky, hraboše a iné hlodavce, ktoré tu loví sokol myšiar. 

 

Cicavce

Cicavce patria k najznámejším živočíchom aj v okolí Hája. Patria k nim piskor lesný, bielozúbka krpatá, krt podzemný, niektoré druhy netopierov, potkan hnedý, myš domová, kuna skalná, lasica myšožravá a hranostaj čiernochvostý. Zriedkavejšie sa tu vyskytuje jež bledý, piskor malý a hraboš podzemný. Ďalej je to tchor tmavý a líška hrdzavá. Na okolitých lúkach a poliach žije zajac poľný, hraboš poľný, srnec lesný, potravu tu hľadá diviak lesný.

Pri tečúcich a stojatých vodách žije dulovnica vodná menšia, hryzec vodný, ondatra pižmová, potkan hnedý, vydra riečna. V lesoch sa môžeme stretnúť s vevericou stromovou, hrdziakom lesným, ryšavkou lesnou, plchom sivým lieskovým, kunou lesnou, líškou hrdzavou, diviakom lesným, srncom lesným, jeleňom lesným, ktorý vychádza za potravou aj na polia a lúky, hrabošom podzemným, jazvecom lesným. Z veľkých šeliem sa v lesoch vyskytuje medveď hnedý, rys ostrovid, veľmi zriedkavo sa tu vyskytuje mačka divá, ktorú z jej prostredia vytláča práve rys ostrovid a občas tu lovia svorky vlkov dravýh plniace v zdravých lesných ekosystémoch úlohu regulátorov raticovej zveri a zdravotnej polície tým, že odstraňujú choré a slabé jedince.

 

( hore )

 

Kontakt: Obec Háj, Obecný úrad Háj, Háj 176, 039 01 Turčianske Teplice, e-mail: obecnyurad01@stonline.sk, tel./fax: 043 / 4922 685