Dátum

  

  OBECNÝ   ÚRAD

Starosta

Zamestnanci úradu

Cenník spr. poplatkov

Tlačivá

Úradné dokumenty

Verejné obstarávanie

Výberové konania

Obecná knižnica

Hájsky hlásnik

Objednávky

Zmluvy

Faktúry
Územný plán obce
PHSR
Ochrana osobných údajov
Komunálne voľby
 

SAMOSPRÁVA

Obecné zastupiteľstvo
Plán zastupiteľstva
Komisie OZ
Hlavný kontrolór
Uznesenia a zápisnice OZ
VZN, smernice
Rozpočty a záverečné účty obce
 

O OBCI

Mikroregión
Udalosti v obci
Zvyky a tradície
Symboly obce
Školstvo
História
Kultúrne pamiatky
Geografické údaje
Demografické údaje
 
NA STIAHNUTIE

Časopis 2018

Hájsky hlásnik 1-2.


 
Linky

 

Návštevnosť

počet prístupov na stránku od 12.3.2009

                                    

ÚVOD

O OBCI OBECNÝ ÚRAD SAMOSPRÁVA ÚRADNÁ TABUĽA FOTOGALÉRIA KONTAKTY

HISTÓRIA OBCE HÁJ

 

Z doterajších poznatkov o osídlení Turčianskej kotliny môžeme usudzovať, že bola osídlená už v neskorej dobe kamennej – eneolite (2400 – 1950 pred Kristom). Územie Turca obýval ľud tzv. kanelovanej keramiky, ktorý si budoval svoje sídliská na vyvýšených terasách Malej a Veľkej Fatry. Ľud tejto kultúry sa už zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ale aj lovom zveri, o čom svedčia nálezy v jaskyni Mažarná a osídlenie malých jaskýň v Gaderskej doline.

V Turci je výraznejšie zastúpená doba bronzová (1300 – 700 pred Kristom), keď tento región obýval ľud lužickej kultúry, ktorý svojich mŕtvych spaľoval a pochovával na rozsiahlych popolnicových poliach. V Háji na Tlstej hore bolo v mladšej i neskorej dobe bronzovej pohrebisko, na ktorom bolo odkrytých 86 žiarových hrobov. V blízkej Hornej Štubne bol objavený poklad pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej.

Územie Turca sa stalo domovom ľudu lužickej kultúry, ktorý tu sídlil i v dobe železnej, laténskej a rímskej (od roku 700 pred Kristom, do 2. storočia po Kristovi). Halštatská keramika z pohrebiska na Tlstej hore v Háji svedčí o tom, že tunajšie sídlisko z doby bronzovej dožívalo ešte aj v dobe halštatskej. I v dobe laténskej alebo rímskej bol priestor na Tlstej hore osídlený. Z tohto obdobia poznáme významné remeselnícke stredisko na opevnenom Hrádku pri Rakši.

Príchod Slovanov na naše územie bol významným medzníkom v dejinách Slovenska. Podľa výsledkov archeologického výskumu bola Turčianska kotlina vo veľkomoravskom období najosídlenejšou zo všetkých vysokopoložených kotlín Slovenska, čo nám dokazuje veľký počet kniežacích mohýl z 9. storočia (Blatnica, Malý Čepčín).

V listinnom materiáli sa južne od Rakše a Nedozora nachádzala stará osada Háj. V rokoch 1256 a 1264 panovník Belo IV. vydelil z nej 40 jutár zeme pre svätomichalskú faru. V tomto období Háj spolu s územím na hornom toku Žarnovice patril ešte do majetku panovníka. V roku 1281 kráľ Ladislav IV. daroval územie Hája dedičným právom Petrovi Hájskemu, synovi Mikuláša, za verné služby. Petra do držby majetku voviedol turčiansky prepošt, ktorý vyznačil chotárne hranice – začínali na východe medzi vysokými horami pri prameni potoka Bystrica (dnes Dolinka), odtiaľ tiahli až k miestu nazývanému Temný kút a okolo akejsi Hrušky k chotáru Nedozora, ďalej cez starú cestu a úvoz ku krajinskej ceste, ktorá sa nachádzala od kostola sv. Michala „na dohodenie kameňom“. Ďalej hranica viedla k potoku Žarnovica a po ňom južne až k horúcim prameňom Teplice, potom popri Žarnovici k chotáru Kozmasovej Vsi a popri ňom až k prameňu Bystrice. Slovenské názvy chotára Háj, aj keď sú vyznačené maďarskou ortografiou, nás presviedčajú o tom, že už v tomto období a pred ním bývalo tu výlučne slovenské obyvateľstvo.

Háj zostal pravdepodobne v majetku Petra až do 30. rokov XIV. storočia, kedy zomrel bez dedičov a obec po odchode magistra Donča Balašu zo Zvolenského komitátu znova sa stala majetkom kráľovstva. Panovník Karol Róbert Háj aj s osadou Polun (dnes Čremošné), ktorá vznikla na hájskom území, daroval Močkovi, synovi Lukáša.

V 30. až 40. rokoch XIV. storočia sa usadili na hornom Turci nemeckí hostia so súhlasom župana Donča, a to na kráľovskom majetku Kozmasovej Vsi na panstve Háj. Nemcami doosídlená Kozmasova Ves dostala v slovenskom prostredí pomenovanie Lehota a nemeckí osadníci ju nazvali Štubňou.

Pred rokom 1390 sa do kráľovského majetku Lehoty – Štubne za neznámych okolností dostali šľachtici z Hája, vnuci Močka. V roku 1437 týchto obyvateľov na žiadosť rodiny Hájskovcov oslobodil uhorský palatín Vavrinec z Héderváru od platenia mýta. V tomto období už celá Štubňa (okrem mýtnice a vyberania mýta) patrila šľachticom z Hája. Šľachtici z Hája mali v druhej polovici XIV. storočia viaceré spory o hranice svojich majetkov i na hornom toku rieky Turiec s hornomútnianskymi a čepčianskymi zemanmi. V roku 1358 panovník Ľudovít I. prostredníctvom krajinského sudcu a turčianskeho župana Mikuláša a Turčianskeho konventu zakázal Hájskovcom okupovať majetky na Hornej Mútnej. Tento fakt využili Kremničania na rozšírenie svojho územia v hornom Turci, kde sa nachádzali lesné komplexy. V roku 1402 sa už Kremnica sťažovala u panovníka, že turčianski šľachtici im pustošia lesy. V spore, ktorý sa vliekol od roku 1404 do roku 1406, z majetku rodiny Hájskovcov pripadla Horná Štubňa banskému mestu Kremnica.

Moc zemepánov z Hája – Močkovcov začala v druhej polovici XV. storočia upadať. Časti obce už v roku 1475 dostali sa do vlastníctva Martina z Dobré a Bartoša z Hartvikovíc. V roku 1484 si Anton Hájsky požičal od Michala Majténiho 150 hrivien v zlate, za čo mu sľúbil svoje čiastky majetkov v Háji, Dolnej Štubni a Čremošnom. Michal Majténi v roku 1489 zálohoval svoje časti v hájskom panstve svojej manželke Uršuli a jej bratovi Damiánovi Dóciovi za 800 zlatých. Barbora Hájska predala svoje diely z majetku Michalovi Majténimu a jej brat Ján svoju čiastku v roku 1489 kráľovnej Beatrici. V tomto istom roku kráľovná darovala časť bývalého majetku Jána v Háji, svojmu dvoranovi Markovi Valachovi z Piešťan a v roku 1490 biskupovi Urbanovi Dócimu a jeho bratom. Antonom (v roku 1489) a Jánom (v roku 1492) vymrela šľachtická rodina Hájskovcov, ktorá od roku 1340 držala panstvo Háj.

Po smrti Michala Majténiho (v roku 1504) daroval panovník Vladislav II. v roku 1505 hájske panstvo kremnickému komorskému grófovi Jánovi Turzovi z Betlanoviec. Po mnohých sporoch majiteľov panstva (ostatná časť rodiny Majténovská, Dóciovci, magistrát Kremnice) najmä medzi Turzovcami a Zalcerovcami zo Záblatia, Alexej Turzo v roku 1520 postúpil svoje práva na hájske panstvo Kremnici. Mesto pre početné protesty nebolo ihneď vovedené do držby. Aj po moháčskej bitke zostalo toto panstvo vo faktickej držbe Juraja Zalcera a druhá časť vo vlastníctve Dóciovcov zo Slovenskej Ľupče.

Po bitke pri Moháči nastala u nás feudálna anarchia a boj o uhorskú korunu. Ján Zápoľský daroval hájske panstvo Petrovi Petrovičovi z Kováru. V tomto období si na tento majetok uplatňovali dedičské nároky Ján a Michal Lipčejovci, ktorí patrili do rodiny Dóciovskej. O svoje práva sa hlásila tiež i Kremnica.

V roku 1533 nachádzame na tomto panstve aj Mikuláša Ostrošiča. Kremnica sa 31. augusta 1535 stala majiteľom hájskeho panstva a tým aj termálnych kúpeľov donáciou panovníka Ferdinanda I. Habsburského. Aj po tomto darovaní sa Kremnica musela pokonať s rodinami Dóciovskou a Lipčejovskou. Z archívnych materiálov poznáme prvého teplického hostinského pracujúceho pre Kremnicu, Lukáša Remeňa (1549 – 1552).

Rastúcu prosperitu kúpeľov si všimol i turčiansky župan František Révay. Vidina vysokých ziskov ho priviedla k postaveniu ďalšieho hostinca na druhom brehu potoka Žarnovica na pasienku, kde pásli dobytok Viešťania a Dolnoštubňania. Kremnica videla v hostinci konkurenciu. Kroky, ktoré podnikala nepomohli, ba ani písomná sťažnosť kráľovi Ferdinandovi I., pretože Révay z titulu funkcie župana a palatína si mohol dovoliť, čo ho napadlo. Nielenže neuposlúchol príkaz kráľa na zbúranie stavby, ale pristavil aj ďalšie poschodie. Stavba zostala neporušená a stojí dodnes (Šavol – Vyšehrad). Révayovci pokladali za vhodnejšie dohodnúť sa s Kremničanmi a tak 28. decembra 1568 sa stretli na Sklabinskom hrade a dohodli sa na ustálení chotára medzi Teplicami, Vieskou a Čremošným.

Roku 1580 sa Kremnica stala sama majiteľom hájskeho panstva. Koncom XVI. storočia postavila v Turčianskych Tepliciach prvý veľký dom z kameňa nazývaný „kamenica“. Rozkvet kúpeľov narušili búrlivé časy a vojny začiatkom XVII. storočia. V dôsledku toho sa v Turci začala prejavovať cholera, ktorá si vyžiadala asi 20 % obyvateľstva Hája. Mŕtvych pochovávali na Babe, kde boli dva cintoríny a ešte začiatkom XX. storočia sa tu nachádzali pozostatky železných krížov a kamenných tabúľ.

Do roku 1884 stála z Hájskeho kaštieľa len štvrtina. Bolo ho vidno z cesty do Turčianskych Teplíc. Pozemok, na ktorom stála budova hájskych pánov sa dostal do majetku Jána Chorváta (Špitálskeho), na ktorom postavil gazdovské humno pri katolíckom kostole. Je potrebné spomenúť, že v rokoch 1920 – 1930 sa na tomto pozemku našli pozostatky hájskych pivníc.

Najstaršie mená obyvateľov z Hája poznáme z portálneho súpisu z roku 1557. V obci sa nachádzalo 13 zdanených port a obývali ich Martin Pežek, Mikuláš Novykmeť, Juraj Lozeva, Vavrinec Diak, Jakub Keper, Matej Keper, Štefan Antoš, Štefan Halgaš, Michal Ižip, Andrej Zibolen, Matej Zavrzol, Vavrinec Stuchlík a Juraj Švec. Želiarov bolo 10 – Ján Uhler, Ján Úhor, Andrej Pešinka, Juraj Krizen, Ján Zenko, Juraj Keper,

Michal Stuchlý, Pavol Nemec, Juraj Zišný a Lukáš. Medzi chudobnými, ktorých majetok nedosahoval výšku šiestich zlatých, patrili Matej Hrdina, Martin Uhler, Ján Pšenko a Juraj Zajac. Opustená bola usadlosť Hieronyma Jaroša. V Háji v roku 1598 sa nachádzalo 20 sedliackych a 15 želiarskych domov. V roku 1715 sa tu nachádzalo 22 sedliackych usadlostí a v roku 1785 žilo 464 obyvateľov obce v 83 domoch. Kremnica v roku 1686 založila hájske panstvo Teodorovi Schmidegovi za 10 000 toliarov. V zálohe zostalo až do roku 1726, kedy ho mesto vymenilo.

Turčianska stolica na generálnej kongregácii 14. mája 1770 prebrala nariadenie Kráľovskej miestodržiteľskej rady o urbárskej regulácii v Háji. Urbársky prieskum sa uskutočnil 16. júla 1770. Pri súpise odpovedí na deväť otázok sa zúčastnil hájsky richtár Matej Hanko a spolu s prísažnými i niektorí starší obyvatelia obce – Juraj Halgaš, Matej Mračko, Matej Facuna, Ondrej Babušník, Matej Uram, Ján Kamien a Juraj Halgaš mladší.

Podľa odpovedí obyvatelia Hája platili a robotovali podľa zvykového práva. Pôvodne platili od štvrtinovej sedliackej usadlosti činžu tri mariáše a na zelený štvrtok odovzdávali 7 vajec. Asi od roku 1752 dávali od štvrtinovej sedliackej usadlosti 2 a pol zlatého, namiesto odovzdávania sliepok celá obec dávala 3 zlaté, pre panského právnika 11 zlatých a komorskému lesníkovi (asi od roku 1754) odovzdávali 4 bratislavské merice ovsa, 7 centov sena a 2 štvorcové siahy dreva. Do Turčianskych Teplíc panskému krčmárovi 9 siah narúbaného dreva, do nemocnice 6 siah. Od páleničných kotlíkov najskôr dávali 25 grajciarov, neskôr 2 a pol zlatého. V chotári Hája sa nachádzajú štyri mosty, ktoré museli neustále opravovať, v prípade zničenia pri povodni znova postaviť. Povinní boli vlnu voziť do Nitrianskeho Pravna, bryndzu do Sučian a z píly z Čremošného vozili dosky do Kremnice. Obyvatelia Hája pálili vápno, ktoré predávali v Kremnici. Tiež si mohli slobodne v hore odťať klát na dosky, ale museli z nich polovicu odovzdať panstvu. Vyrábali šindeľ, len šindliarovi za robotu platili.

Robotovali pre Kremnicu, a to od rána do desiatej hodiny dopoludnia so štvorzáprahom, každý deň v čase orania. Sedliacke usadlosti v obci neboli rovnaké, ich výmera sa pohybovala od 87 a 1/3 bratislavských meríc (17,5 ha) do 96 bratislavských meríc (19,2 ha).

V období pred urbárskou reguláciou držalo 62 sedliakov spolu 15 a 1/4 sedliackych usadlostí, želiarov s domom bolo 16 a podželiarov 7. V Háji sa nachádzalo 8 opustených usadlostí a 2 sedliacke usadlosti. Spolu užívali obecnú lúku na dva vozy sena.

Urbárske tabuľky obcí v Turci nám dokumentujú vzrast počtu urbárskych usadlostí, a tým zvýšenie štátnych daní. Po regulácii niektorých želiarov s domom, ktorí mali pozemok väčší ako osmina sedliackej usadlosti, alebo rovnaký, preradili medzi sedliakov. V Háji sa taktiež zvýšil počet sedliackych usadlostí (spolu aj s opustenými) zo 17 a 1/4 na 39 a 3/8, želiarov s domom bolo 7 (ostatných preradili medzi sedliakov) a 7 bolo podželiarov. Obyvatelia obce sa v XIX. storočí zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, tesárstvom, pálením vápna a dreveného uhlia. Zemepán – mesto Kremnica sa v druhej polovici XIX. storočia zbavovalo svojho majetku v obci. V roku 1892 predali obilný mlyn a v roku 1898 budovu bývalého mestského pivovaru.

 

Kontakt: Obec Háj, Obecný úrad Háj, Háj 176, 039 01 Turčianske Teplice, e-mail: obecnyurad01@stonline.sk, tel./fax: 043 / 4922 685