Živočíšstvo
Bezstavovce
Bezstavovce predstavujú najpočetnejšiu skupinu živých organizmov, keď ich počet na Zemi sa odhaduje na 15 až 20 miliónov druhov. Ich biologický a hospodársky význam je obrovský. Napriek tomu väčšina existujúcich druhov je pre človeka neznáma. Inak je chápaná existencia veľkého stavovca ako je napr. ryba, vták, medveď, jeleň či vlk ako nejaké drobné mikroskopické prvoky alebo o niečo väčšie červy, mäkkýše alebo hmyz.
Ešte tak istý záujem vzbudí vo vode žijúci rak ale ďalšie skupiny unikajú všeobecnému záujmu. Preto sa ťažko vyberá vzorka najzaujímavejších zástupcov, ktoré obývajú katastrálne územie Hája.
Veľmi početnou a rozšírenou skupinou sú tu mäkkýše. Iste sme si už všimli prítomnosť známeho škodcu zeleniny slimáka škvrnitého alebo slízovca hrdzavého a slizniaka veľkého.
V listnatom lese nájdeme západokarpatského endemita modrého – slizniaka karpatského a pri ňom nášho najväčšieho zástupcu slimáka záhradného, ktorého zber vo voľnej prírode je už zakázaný.
Z veľkej skupiny pavúkovcov najčastejšie sú pavúky kosce a roztoče. Z pavúkov domácností sa najskôr stretneme s pavúkom domovým a trasavkou kosovitou. Z koscov na stenách budov nájdeme kosca domového a kosca rožkatého. Z roztočov medzi najobávanejšie živočíchy patrí kliešť obyčajný. Vo vodnom prostredí potoku pri dedine z kôrovcov je častý krivák obyčajný, ktorý je aj indikátorom kvality vody, lebo žije len v najčistejších z nej a je tiež významnou zložkou potravy ďalších vodných živočíchov. Na sledovanom území Hája žije niekoľko tisíc druhov hmyzu. Na vodných biotopoch sú časté najmä efeméry a vážky. Z vážok najväčší je pásikovec. Prevažne lúčne biotopy ale i kroviny obývajú rôzne druhy rovnokrídlovcov a najnápadnejšia z nich hlasno spievajúca je kobylka zelená, kobylka spevavá. Na lesných lúkach je nápaditý červenokrídly koník vŕzgavý. Z bzdôch je pod lipami hojná cifruša bezkrídla. Z chrobákov treba uviesť zákonom chráneného fuzáča alpského. Za súmraku na okraji lesa lietajú svetielkujúce svietivky svätojánske a dnes už vzácna majka fialová, ktorá sa vyskytuje len tam, kde je ešte dostatok mravcov, u ktorých prebieha jej vývoj. Najpočetnejšou skupinou hmyzu sú u nás blanokrídlovce: mravce, včely a osy, ktoré sú veľmi užitočné pri ničení iného hmyzu. Zaujímavé sú tiež motýle. Najmä denné motýle svojimi pestrými farbami neujdú našej pozornosti. Najskôr uvidíme lietať niektoré druhy dúhovcov, bielopásovcov a babôčok. V poslednom období čoraz častejšie môžeme vidieť vidlochvosta ovocného a feniklového. Najvzácnejší je jasoň červenooký, prísne chránený ako treťohorný relikt. Z nočných motýľov si všimneme na kvetoch lišaja marinkového a veľkého lišaja pupencového. Inou veľkou početnou skupinou hmyzu sú dvojkrídlovce: komáre a mu-chy. Človek si z dvojkrídlovcov najskôr všimne zástupcov nepríjemnej skupiny trápičov, ako sú muškovité, komárovité a ovadovité. K trápičom patria aj niektoré blchy, najmä blcha ľudská, blcha psia a blcha mačacia. Ostatné druhy bĺch dávajú prednosť iným teplokrvným živočíchom.
Stavovce
Intravilán obce Háj a najmä jej najbližšie, ale aj široké okolie, tvorí vhodné životné prostredie pre mnohé druhy stavovcov. Z rýb v Somolickom potoku a v potoku Dolinka, ktorý preteká Nedozorskou dolinou, žije pstruh dúhový, pstruh potočný, ovsienka striebristá, hrúz škvrnitý, slíž severný, pĺž severný, hlaváč bieloplutvý a hlaváč pásoplutvý.
Obojživelníky zastupujú druhy salamandra škvrnitá, ktorá sa najčastejšie vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch. Z ďalších chvostnatých obojživelníkov sú v dolinách blízkej Nedozorskej doline mlok horský, mlok karpatský, ktorého výskyt je obmedzený len na Karpaty. Zo žiab sa tu vyskytuje kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, rosnička zelená a skokan hnedý.
Plazy
V okolí Hája a v samotnom intraviláne sú zastúpené druhmi jašterica krátkohlavá, jašterica živorodá, z beznohých jašterov sa na lúkach a pri lesoch vyskytuje slepúch lámavý, ktorý tak ako jašterica dokáže v nebezpečenstve odvrhnúť chvost a tak uniknúť nepriateľovi. V okolí tečúcich vôd sa vyskytuje užovka obojková, ktorá často svoje vajíčka znáša do kompostov v záhradách. Na suchých a teplých lúčkach sa jaštericami živí užovka hladká, ktorá je indikátorom relatívnej nenarušenosti životného prostredia. Podobne ako jašterica živorodá vystupuje do vysokých polôh Veľkej Fatry náš jediný jedovatý had vretenica severná. Napriek neveľkým sympatiám ľudí k obojživelníkom a plazom sú všetky zaradené medzi chránené živočíchy. Medzi najobľúbenejšie stavovce patria vtáky. Aj v Háji a jeho okolí sa vyskytuje veľké množstvo druhov oživujúcich svojím spevom alebo farebnosťou túto časť Turca. Priamo v intraviláne sa po celý rok môžme stretnúť s drozdom čiernym, hrdličkou záhradnou, vrabcom domovým a poľným, stehlíkom zeleným a pestrým, sýkorkou bielolícou, belasou, stehlíkom konopiarom, strakou čiernozobou. V dobe hniezdenia sa ku týmto druhom pridáva pinka lesná, drozd plavý, škorec lesklý, lastovička domová, belorítka domová, kanárik záhradný, trasochvost biely, slávik, červienka, muchárik sivý. V zimných mesiacoch k nim pribudnú havran poľný, strnádka žltá, hýľ lesný, stehlík čížavý, pinka severská. V predhorí Veľkej Fatry sa vyskytujú ďalšie typické lesné druhy vtákov ako sú kukučka, brhlík lesný, ďateľ veľký, sojka škriekavá, ďateľ čierny, žlna sivá, myšiak lesný, jastrab lesný, sova lesná, myšiarka ušatá a sýkorka čiernohlavá. V lesoch sa v hniezdnom období vyskytuje ešte penica čiernohlavá a kolibkárik čibčavý, sokol sťahovavý, orol skalný, tetrov hlucháň. Na poliach a lúkach sú typickými druhmi bocian biely, zriedkavá jarabica poľná, škovránky, hraboše a iné hlodavce, ktoré tu loví sokol myšiar.
Cicavce
Cicavce patria k najznámejším živočíchom aj v okolí Hája. Patria k nim piskor lesný, bielozúbka krpatá, krt podzemný, niektoré druhy netopierov, potkan hnedý, myš domová, kuna skalná, lasica myšožravá a hranostaj čiernochvostý. Zriedkavejšie sa tu vyskytuje jež bledý, piskor malý a hraboš podzemný. Ďalej je to tchor tmavý a líška hrdzavá. Na okolitých lúkach a poliach žije zajac poľný, hraboš poľný, srnec lesný, potravu tu hľadá diviak lesný.
Pri tečúcich a stojatých vodách žije dulovnica vodná menšia, hryzec vodný, ondatra pižmová, potkan hnedý, vydra riečna. V lesoch sa môžeme stretnúť s vevericou stromovou, hrdziakom lesným, ryšavkou lesnou, plchom sivým lieskovým, kunou lesnou, líškou hrdzavou, diviakom lesným, srncom lesným, jeleňom lesným, ktorý vychádza za potravou aj na polia a lúky, hrabošom podzemným, jazvecom lesným. Z veľkých šeliem sa v lesoch vyskytuje medveď hnedý, rys ostrovid, veľmi zriedkavo sa tu vyskytuje mačka divá, ktorú z jej prostredia vytláča práve rys ostrovid a občas tu lovia svorky vlkov dravýh plniace v zdravých lesných ekosystémoch úlohu regulátorov raticovej zveri a zdravotnej polície tým, že odstraňujú choré a slabé jedince.