Rastlinstvo

Pestrý geologický podklad, najmä prítomnosť vápencov a dolomitov, podmienili mnohotvárne a rozmanité rastlinstvo, ktoré patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Najväčšia časť katastrálneho územia Hája leží v Turčianskej kotline, ktorá patrí k medzihorským kotlinám vnútorných Západných Karpát. Z vegetačného hľadiska je významná tým, že v poľadovom období prenikli cez ňu viaceré teplomilné druhy z dolín Nitry a Hrona až po úpätie Veľkej Fatry.

Z východnej strany nad obcou dominuje pohorie Veľkej Fatry, ktoré pre svoje mimoriadne prírodovedné hodnoty bolo v roku 2002 vyhlásené za národný park.

Najvýraznejšou krajinotvornou zložkou sú lesy tvorené najmä smrekom, bukom, jedľou, borovicou a javorom. Známy je tu najbohatší výskyt tisu obyčajného v strednej Európe. Svoj domov tu má niekoľko veľmi vzácnych endemických druhov rastlín (vyskytujú sa iba na určitom obyčajne menšom území a nikde inde na svete).

Z nich uvedieme napríklad: mak tatranský veľkofatranský, jarabina pekárovská, cyklámen fatranský a ďalšie.

Skalné steny a previsy sú domovom reliktných zvyškov spoločenstiev rastlín, ktoré sa tu zachovali z rôznych období postglaciálneho vývoja. Extrémne polohy skalných hrebeňov, brál a veží osídľujú porasty reliktnej borovice lesnej. Pôvodná lesná pokrývka Turčianskej kotliny bola už od stredoveku odlesňovaná a postupne premenená na polia, lúky a pasienky.

Negatívne zásahy ľudskej činnosti v minulom storočí výrazne prispeli k zániku mokradí. Následkom veľkoplošného odvodnenia zaniklo v polovici 70-tych rokov hájske rašelinisko, ktoré rozlohou 22,7 ha patrilo k najväčším v Turčianskej kotline.

Nachádzalo sa na aluviálnej nive pravostranného prítoku Somolického potoka a siahalo až ku štátnej ceste pri Turčianskom Michale.

Unikátne spoločenstvo tu vytvára šašina hrdzavá, ktorá patrí dnes ku kriticky ohrozeným druhom zaradeným v Červenej knihe.

Reliktný výskyt tu mali viaceré ohrozené druhy slatín prvosienka pomúčená, rosička okrúhlolistá, tučnica obyčajná, vachta trojlistá a viaceré druhy ostríc ako škripinec dvojbliznový a ďalšie. Ku skutočnej ozdobe hájskej prírody patria dnes zachované zvyšky teplomilnej vegetácie na travertínových vyvýšeninách a náplavových terasách. Sekundárne travinobylinné xerotermné porasty rozžiaria krásou kvitnúceho ľanu žltého, ľanu tenkolistého, čistca priameho, jagavky vetvistej, čiernohlávky veľkokvetej, hlaváča žltkastého, nevädzky porýnskej, veronikovca klasnatého a ďalšími druhmi. 

Na izolovanej fosílnej travertínovej vyvýšenine rastie vzácny hadomor purpurový, ktorý má tu poslednú lokalitu v Turčianskej kotline. Na okraji borovicových porastov a vápencových skál rastie klinček včasný pravý, poniklec slovenský, guľôčka srdcovitolistá, guľôčka bodkovaná, ostrica nízka a iné. Viaceré doklady o niekdajšom rastlinstve hájskeho okolia zostávajú cenným dokumentom k poznaniu vývoja prírody regiónu Turca.